1. Prenos na človeka a smrteľnosť. Toto ochorenie postihuje vtáky, na človeka sa prenáša mimoriadne zriedkavo a iba za splnenia zvlášť pre to priaznivých okolností, ako sa to vyskytlo v juhovýchodnej Ázii u chovateľov vtákov- tu žijú vo veľmi intímnom kontakte divé a domáce vtáky, rôzne domáce zvieratá a ľudia(viď obrázok)- dalo by sa povedať, že to je taký chrípkový hrniec. Aj tu došlo iba k 120 prípadom prenosu od roku 1997. Pritom sú v kontakte denne milióny ľudí a milióny vtákov. Prenos z vtákov na človeka je zriedkavo možný, ale ďalej, z človeka na človeka, sa vírus neprenáša. Preto nemôže vzniknúť epidémia. Súčasná situácia je panikou a nie skutočnou hrozbou.
Od roku 1997, kedy sa vtáčia chrípka objavila, na ňu ochorelo 120 ľudí a z nich zomrelo asi 60 ľudí. Za tú istú dobu zomrelo vo svete na klasickú sezónnu chrípku, „každoročnú a banálnu“ cca 4 milióny ľudí. Každý rok pribudne zhruba pol milióna úmrtí na „banálnu“, každoročnú chrípku! Pre ľudí je vírus vtáčej chrípky matematicky vyjadrené (v prepočte na počty úmrtí od roku 1997) 66 666,666 x menej smrteľný ako vírus klasickej sezónnej chrípky.
V Ázii žijú s vtáčou chrípkou od roku 1997. Tu je vtáčia chrípka ochorenie vtákov a na zabránenie prenosu na ošetrovateľov vtákov stačí nosiť rúšku. O tom, že je to veľmi účinný spôsob, svedčí aj minimálny počet ochorení a úmrtí u ľudí. Tiež očkujú, ale nie ľudí. Zaočkovali už milióny vtákov a tak sa chránia pred ekonomickými stratami, chránia si svoje tradičné potravinové zdroje.
2.Výroba vakcíny proti vtáčej chrípke je pripravená. Aj keď vírus vtáčej chrípky nevyvoláva epidémie u ľudí, jej antigény H5N1 by sa mohli podieľať pri vzniku nového pandemického vírusu, preto bola pripravená výroba vakcíny H5N1 na očkovanie ľudí -
- napríklad výroba tejto vakcíny je už pripravená v USA, Austrálii, Holandsku a aj v Maďarsku. Viď správy Reuters za posledný mesiac a aj http://www.who.sk/. V Maďarsku majú pripravenú výrobnú kapacitu 50 miliónov dávok s dennou produkciou 500 000 kusov.
Prečo sa teda vakcína nevyrába? Prečo si ju nemôžeme kúpiť? Jednoducho preto, lebo neexistujú medicínske dôkazy, že by nám teraz hrozila epidémia vtáčej chrípky H5N1.
Ale hrozí nám oveľa nebezpečnejšia tá naša obyčajná, sezónna chrípka. Opakujem, že na ňu len od roku 1997 zomrelo vo svete cca 4 000 000 ľudí, teda asi pol milióna ľudí ročne. Preto práve proti tejto chrípke sa očkujeme aj teraz na jeseň. Vakcínu každoročne vyvíjajú experti WHO, farmaceutické firmy ju iba vyrábajú. Účinnosť vakcíny overená dlhoročnou praxou je v priemere 80%.Vírusy chrípky cirkulujú celosvetovo, Svetová zdravotnícka organizácia(WHO) má po celom svete sieť monitorujúcich pracovísk, ktoré nepretržite zachytávajú aktuálne sa vyskytujúce kmene chrípky. Podľa toho sa určuje aj zloženie vakcíny na aktuálnu sezónu. Napríklad v tejto sezóne máme vakcíny ktoré obsahujú informácie z troch celosvetovo cirkulujúcich vírusov . Tohto roku nám hrozia vírusy chrípky A zachytené v roku 1999(H1N1) na Novej Kaledónii a v roku 2004(H3N2) v New Yorku a vírus chrípky B zachytený v roku 2003 v Jiangsu. Informačné častice - antigény týchto vírusov sú súčasťou tohtoročnej vakcíny. Vírusy vtáčej chrípky neboli nikde vo svete zachytené ako pôvodcovia epidemickej chrípky u ľudí a preto nie sú súčasťou tohtoročnej vakcíny.
Ešte raz. Prečo sa nevyrába vakcína proti vtáčej chrípke, keď je jej výroba už pripravená? Vakcíny proti chrípke sa vyrábajú na tých istých výrobných kapacitách. Ak by sa mala vyrábať vakcína proti vtáčej chrípke, musela by sa prerušiť výroba sezónnej vakcíny. To by bola úplná blbosť. Nevyrábať vakcínu proti reálnej hrozbe, ale vyrábať vakcínu proti takzvanému „smrtiacemu vírusu“ ktorý je v prepočte na úmrtia od roku 1997 66 666(šesťdesiatšesťtisíc) krát menej smrtiaci ako sezónna chrípka? Epidémia „vtáčej chrípky“ nám ľuďom s veľkou istotou nehrozí.
3.Pandémia chrípky. Pandemický vírus nebude vírus vtáčej chrípky. Pandemický vírus ešte nevznikol, len by mohol vzniknúť aj napríklad premiešaním genetických informácií ( zakódovaných v ribonukleovej kyseline-RNA) vírusu vtáčej chrípky s doterajšími ľudskými vírusmi, ktoré spôsobujú každoročné chrípky. Ale môže vzniknúť aj kombináciou iných známych vírusov chrípky. Ľudia sa všeobecne infikujú vírusmi podtypov H1, H2, prípadne H3 a N1 alebo N2. Známe vtáčie podtypy sú H5N1( tzv. vírus vtáčej chrípky) ale existujú aj vtáčie H9N23, H7N7, H7N3, H10N7. Ak sa tieto vírusy spolu nachádzajú v tzv. „chrípkovom hrnci“(=blízke spolužitie divokých a domácich vtákov, domácich zvierat a ľudí) a napadnú naraz tú istú bunku, môže dôjsť ku genetickému premiešaniu RNA rôznych vírusov.
Ako dôjde ku genetickému premiešaniu týchto vírusov a aký bude výsledok presne zatiaľ nevedia ani vedci. Obávajú sa, že k tomu môže dôjsť, ale nevedia kedy vznikne nový pandemický vírus. Už od roku 1997 čakáme každoročne na pandémiu. Ľudstvo má dnes oproti roku 1918 kedy u nás vyčíňala Španielska chrípka veľkú výhodu v príprave na pandémiu.
Príprava na pandémiu:
1. stály monitoring WHO cirkulácie chrípkových vírusov, ktorý umožní stanoviť aj začiatok pandémie chrípky,určiť konkrétny pandemický vírus
2.rozsiahle vedomosti o vzniku a šírení chrípkových vírusov, s tým súvisia
3.doporučenia účinných hoci na pohľad banálnych protiepidemických opatrení a
4.technológia prípravy protichrípkovej vakcíny, ktorej účinnosť môže byť až 80%
a v poslednej dobe
5.aj nové protivírusové lieky, ktorých účinnosť môže byť až 60%.
Medicínska veda Vám dnes nevie ponúknuť nič viac ale ani nič menej. Je to málo?
Priebeh pandémie:V prípade, že monitoring WHO zistí šírenie pandemického vírusu, v ohrozených častiach sveta, na prvom mieste budú prísne protiepidemické opatrenia, tie isté, ktoré sú známe aj z epidémií u nás, ale aj včítane povinnosti nosenia tvárovej masky, rúšky. Okamžite bude spustený vývoj protipandemickej protichrípkovej vakcíny - dnes dokážu experti WHO realizovať vývoj novej protichrípkovej vakcíny do cca 3 mesiacov od objavenia sa nového vírusu, potom sa vakcína rozošle svetovým výrobcom a hneď sa začne na všetkých kapacitách produkcia protipandemickej vakcíny. Napríklad v susednom Maďarsku to bude 500 000 dávok denne do celkovej kapacity 50 mil. dávok. Do doby, kým bude k dispozícii vakcína, kriticky chorí budú liečení novými protivírusovými liekmi. Veľkú úlohu budú zohrávať menežmenty pandemických komisií jednotlivých štátov a samotná WHO. Ani v tejto možnej schéme chrípkovej pandémie nemá miesto panika. Čo potom robí panika v dnešnej zatiaľ veľmi priaznivej situácii? Podrobné informácie o vtáčej chrípke viď na http://www.fao.org/ a aj o celkovej problematike chrípky http://www.who.int/csr/disease/influenza/en/ .
A na záver niektoré nové rozmery, ktoré odhalila „súčasná epizóda“ vtáčej chrípky:
1.rozmer- test vedomostí o chrípke. V krajinách kde je nízka úroveň vedomostí o tomto ochorení sa šíri panika.
2.rozmer- ekonomický. Vtáčia chrípka má svoj rozmer predovšetkým ekonomický, priame straty na chovoch hydiny, alebo následné straty súvisiace s bojom o svetové trhy hydiny.
3.rozmer- ďalší rozmer vtáčej chrípky, ktorý sa ukazuje byť aktuálnym vo vyspelých krajinách, môže byť boj farmaceutických firiem o realizáciu svojich protivírusových produktov.
Určite sú možné aj ďalšie rozmery. Rozmer vzdelania jednotlivca, rozmer zodpovednosti za svoje zdravie a zdravie svojej rodiny. Možno, rozmer osobnej statočnosti, alebo to je dnes už gýč? Alebo napríklad aj rozmer spolupráce medzi štátmi. Pretože pandemickú chrípku nezdolá žiadna krajina sama osebe. Nestrácajme nádej na dobrý koniec a neprepadajme panike.
