Rating zdravotných poisťovní podľa zdravého rozumu

Autor: Peter Lipták | 25.9.2007 o 3:49 | Karma článku: 11,59 | Prečítané:  4951x

Nie je to bájka,  že keď za ministra Zajaca (tu by som videl paralelu z Moorovho filmu a pripodobil by som ministra Zajaca k prezidentovi Nixonovi) vznikla potreba obalamutiť ľudí,  zišli sa  štyria jeho dobre zaplatení úradníci, naslovovzatí vlastenci, bez primeraného vzdelania a praxe, bez zábran, s bujnou fantáziou a veľmi silnou motiváciou si ešte niečo privyrobiť a založili s.r.o. Od vtedy sa táto s.r.o. tvári ako inštitút. Teda inštitút povolaný erudovane sa vyjadrovať k zdravotnej problematike. Áno hovorím o HPI inštitúte. Jednou z posledných periel je rating poisťovní, ktorý vypracovali títo naslovovzatí pseudoexperti na zdravotníctvo. K čomu dospeli títo marketingoví experti  niektorých súkromných zdravotných poisťovní?

Uveríme?Uveríme?
Predovšetkým k ničomu novému. Základné axiómy zajacových pseudoexpertov na zdravotníctvo a expertov na extrahovanie peňazí z klientov sú stále rovnaké:
1. Najdôležitejším prvkom zdravotného systému je súkromná zdravotná poisťovňa.
2. Pacient je klient.
3. Súkromná poisťovňa je poisťovňa preto, lebo nič nepoisťuje a súkromná preto, lebo vytvára zisk súkromníkovi z povinných odvodov občanov.
(a na namazanie tohto perpetum mobile na peniaze sú zaplatené práve takéto HPI olejničky...)
4. 100-krát opakovaná lož sa stáva pravdou (voľne upravené podľa Goebelsa).

 Snom fungovania zdravotníctva podľa pseudoexpertov na zdravotníctvo a expertov na extrahovanie peňazí z klientov je,  že ak klient ochorie, tak má okamžite skontaktovať svoju súkromnú zdravotnú poisťovňu (poisťovňa má tzv. funkciu „agenta“). Úradník súkromnej poisťovne klienta okamžite telefonicky vyšetrí a rozhodne, čo má klient urobiť. Či má ísť k lekárovi, a potom rozhodne  aj to, do ktorého jej (patriaceho tej istej poisťovni) zdravotníckeho zariadenia. A istotne úradník súkromnej poisťovne rozhodne aj o tom, či nemá klient radšej zotrvať doma alebo na inom mieste neliečený. Tento postup sa používa v prípadoch, že je klient pre poisťovňu finančne neperspektívny. Ide tu v prvom rade o peniaze súkromníka. Vzťah ku klientovi je  pre súkromnú zdravotnú poisťovňu iba prostriedkom ako sa dostať k jeho peniazom. Tento systém, ktorý necháva vážne chorých  klientov dokonca zomierať doslova uložených na ulici bez zdravotníckej pomoci sa v súčasnosti rúca v USA. Hovorí o tom film „Sicko“   režiséra Michaela Moora, premietajúci sa v súčasnosti v našich kinách a hovorí o tom kandidátka na prezidenta USA Hilary  Clintonová

===========================================================
 Z komentárov k filmu „Sicko“:

       Kam zmizela v USA myšlenka všeobecné lékařské péče? ... 50 milionů Američanů nemá zdravotní pojištění a těm 250 milionům, kteří si myslí, že ho mají, často prostřednictvím nákladných pojištění (2000 dolarů za osobu na rok), je často odpírána léčebná péče, když ji potřebují. ... Kde ty problémy začaly? ptá se Moore. Odpověď: v srpnu 1971. Prezident Richard Nixon a jeho poradce Edgar Kaiser se spikli, aby rozbili existující systém. "Čím méně zdravotní péče budou poskytovat, tím víc peněz vydělají," řekl Nixon, je to zaznamenáno na pásku. Oni? Jejich kamarádi, milionáři ze zdravotního průmyslu, titíž, kteří financují politické kampaně amerických kongresmanů...
Mezitím inteligentní celostátní reklamní kampaně démonizovaly myšlenku všeobecné zdravotní péče tím, že ji začaly spojovat se "socialistickým" lékařstvím, což v americké angličtině znamená "sovětské lékařství" - takové, jaké zavedly pro své občany diktatury v Kanadě, ve Francii a ve Velké Británii.“

      
Nosnou témou filmu Sicko sú totiž ľudské príbehy - príbehy tých, ktorí síce mali zdravotné poistenie, no napriek tomu ich americký systém zradil. Niektorí skončili s trvalými zdravotnými následkami, niektorí dokonca zomreli.
Tieto príbehy sú zrejme najzaujímavejšou časťou filmu - nebudem ich tu popisovať, oplatí sa pozrieť. Tieto príbehy potom kontrastujú so skúsenosťami ľudí z Kanady, Británie a Francúzska, kde je zdravotná starostlivosť v rukách štátu. Z toho všetkého vyplýva jedna dôležitá pointa - pre súkromné zdravotné poisťovne je každý dolár vyplatený pacientovi strateným dolárom. Preto budú nachádzať všetky možné spôsoby, ako ten dolár nevyplatiť. Až ma to donútilo zamyslieť sa nad tým, prečo vlastne na Slovensku chceme riešiť poistenie súkromnými spoločnosťami.“
===========================================================
  
     Tieto
systémy budujú dnes naši pseudoexperti na zdravotníctvo a experti na extrahovanie peňazí z klientov súkromných zdravotných poisťovní  v strednej Európe.

Podľa zdravého rozumu v centre zdravotného systému má byť bez diskusie  pacient so svojimi ťažkosťami  a lekár, ktorý ho lieči. Súkromná zdravotná poisťovňa v normálnom plne solidárnom zdravotnom systéme vôbec nefiguruje. V normálnom plne solidárnom zdravotnom systéme všetci občania povinne odvádzajú povinný poplatok = povinný odvod = povinnú zdravotnú daň do zdravotnej pokladnice, fondu...a je potrebné priznať, že u nás sa správca tohto fondu na začiatku reforiem nepresne, nesprávne (alebo zámerne?) nazval národná poisťovňa a tak už potom názov poisťovňa zostal, aj keď tieto inštitúcie nikdy nič nepoisťovali. Z tohto fondu peňazí občanov sa  uhrádza poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu, ktorý je definovaný štátnou zdravotnou politikou. Ak definuje tento rozsah štátna zdravotná politika tak ako je to na Slovensku, ako plný rozsah, teda všetko sa uhrádza z tohto solidárneho balíka finančných prostriedkov, potom súkromné, teda komerčné poisťovne logicky nemajú žiadny priestor pre svoju existenciu. Ak by sa rozdelil tento rozsah na starostlivosť, ktorá sa uhrádza a na tú, ktorá sa neuhrádza – až potom by vznikol priestor pre existenciu  súkromných zdravotných poisťovní. Totiž súkromné, komerčné zdravotné poisťovne normálne môžu fungovať, teda aj tvoriť zisk, iba v trhovom prostredí a tento trh vzniká až tým a vtedy, keď sa vyčlení zdravotná starostlivosť nehradená zo solidárneho balíka a tieto poisťovne začnú  na túto časť nehradenej starostlivosti poskytovať pripoistenie a občania dobrovoľne si tieto produkty pripoistenia kúpia..
Na Slovensku je skutočne úsmevná situácia.  Súkromné poisťovne predbehli dobu. Existujú, ale neexistuje trh, na ktorom by mali podnikať. Asi nie náhodou tento  nezmysel  poprášil minister Zajac, človek s mimoriadnym citom pre nachádzanie peňazí, s, na lekára, neobvyklým citom na vnímanie  problémov pacientov  a aj s všeobecne známymi  spôsobmi v interpersonálnych kontaktoch. Tento pravdepodobne „slovenský Nixon“ začal budovať u nás také USA „Potemkinovo“ pseudozdravotníctvo vo svojom teritóriu vzájomnej harmónie spriaznených duší v poisťovniach, ktoré manažérsky obsadil z titulu svojej štátnej funkcie a aj s  niektorými súkromnými zdravotnými poisťovňami...
 Ak niektoré súkromné poisťovne dnes tvrdia, že poskytujú pridanú hodnotu zo základného balíka tvoreného z povinných odvodov tak si robia z ľudí doslova huncútov, respektíve zneužívajú to, že nie každý môže všetkému rozumieť. V dnešnej situácii,  poisťovňa  môže tvoriť  „zisk“ iba dvomi spôsobmi:

1.  Zaplatí poskytovateľom iba za časť starostlivosti, ktorú poskytli jej poistencom.
2.  Poskytne klientom menej zdravotnej starostlivosti než na akú majú nárok zo zákona.

Pri súčasnom a nepretržitom vykonávaní krokov 1. a 2. bolo od tých poisťovní junáctvo, že si dávali od poškodených podpisovať v petícii posvätenie. Niekto sa tu spolieha na to, že  Slováci sú stále porobený poddaný ľud zvyknutý odvádzať desiatky.
 Konanie okolo petície napĺňa axiómu č. 4 a tá vysvetľuje aj tú neustálu nákladnú reklamu, tie inštitúty, tie loptičky a podobne. Oni si myslia, že práve štvorka im vráti a znásobí nie malé vynaložené prostriedky z vlastného vrecka? Či budeme naozaj stále ako zakliata panna vo váhu a divný Janko? Alebo nás čaká Smrť Jánošíkova?
za ľud, za ľud nešťastný, za to chorô dieťa, žeby abo ožilo, abo šlo zo sveta!” „Tragický moment nie je v Jánošíkovej smrti, ale v pasivite ubiedeného a zastrašeného ľudu:  A ľud nemý jak tôňa vlečie sa dokola

Takto to  bolo ešte v predminulom storočí...

Ako píše expert HPI doktor Szalay vo svojom článku o  historicky prvom porovnaní zdravotných poisťovní na Slovensku , inštitútom HPI boli vybrané štyri kategórie:

1.Schopnosť zdravotnej poisťovne chrániť poistenca pred finančnými rizikami.

Komentujem: Toto kritérium je umelo vykonštruované. Zdravotná poisťovňa má povinnosť zo zákona  financovať zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov tak aby mali záruku, že pri  zdravotnom poškodení (ochoreniach a úrazoch) sa im poskytne potrebná zdravotná starostlivosť. Teda zákon hovorí o povinnosti a nie o schopnosti. Špiritizovanie o chránení poistenca pred finančnými rizikami u zdravotnej poisťovne považujem za dôkaz, že HPI si pomýlil oblasť alebo zle preložil nejaký múdry článok z americkej angličtiny. Finančné riziká v oblasti zdravotnej starostlivosti krytej povinnými odvodmi sú zo zákona kryté štátom. Takže ani v prípade, že by súkromná zdravotná poisťovňa skrachovala sa poistenci nemusia obávať, že zostanú bez pomoci. Záväzky takejto poisťovne zo zákona prevezme  VšZP.  Akýkoľvek rebríček na základe tohto vykonštruovaného kritéria je vykonštruovaný. Musím ale upozorniť, že VšZP je zdravotná poisťovňa, v ktorej je zákonom zaručené, že neskrachuje.

2. Ponúkané produkty zdravotnej poisťovne nad rámec zákonných povinností.
Komentujem: Tu sa HPI inštitút opäť netrafil. Pravdepodobne v tomto inštitúte nemajú v knižnici Zbierku zákonov SR a na internet nechodia-
napríklad tu sú k dispozícii zákony v platnom znení:  http://jaspi.justice.gov.sk/ .
 Dnešné zákony neumožňujú ponúkať produkty nad rámec zákonných povinností zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Neexistuje trh, a neexistujú produkty pripoistenia, poisťovne si nemajú navzájom čím konkurovať. Takže o čom to vlastne HPI točí? Treba ale obdivovať šikovnosť s akou HPI podsúva túto kategóriu. Niektoré poisťovne mali slušný zisk – jedna nemenovaná poisťovňa mala zisk cca jednu miliardu ročne, ale Valentovič  zakázal  rozdeliť si zisk na výnosy pre akcionárov. A oni sa ho boja. Na jeho strane je totiž zákon. Ale našli východisko. Urobili si marketing a tak vďaka Valentovičovi tu máme rôzne produkty navyše. Nenahradia to, že poisťovňe ponúkajúce tieto produkty:
1.  zaplatili poskytovateľom iba za časť starostlivosti, ktorú poskytli jej poistencom a
2.  poskytli svojim klientom menej zdravotnej starostlivosti než na akú mali nárok zo zákona. Ale aspoň niečo.
Spokojne to môžeme nazývať Valentovičove produkty. Bez neho by tieto peniaze boli už na iných účtoch. Vďaka.

3. Klientsky servis pre poistencov
Komentujem: Čím viac poisťovní v povinnom zdravotnom poistení, tým je menej financií aj na tzv. zmysluplný klientsky servis. Dokonca dnešný nakysnutý klientsky servis odčerpáva neprimerane veľa zdrojov z prostriedkov určených na financovanie vlastnej zdravotnej starostlivosti. V položke klientsky servis  sa zaobalene skrýva napríklad položka personálnych nákladov. Keď sa pozrieme iba na obvyklé počty riaditeľov v top manažmentoch poisťovní (generálny riaditeľ, finančný riaditeľ, riaditeľ úseku zdravotných činností, riaditeľ úseku predaja zdravotného poistenia, riaditeľ úseku stratégie, generálny právny zástupca), tak pri násobení šiestimi je to 36 riaditeľských platov, ktoré sa vyplácajú zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Čiže ak by bolo o 30 riaditeľských platov menej boli by tu prostriedky na skvalitnenie a zlepšenie klientskeho servisu v iných oblastiach než sú platy manažmentu a to práve pri existencii jednej štátnej pokladnice, fondu, nepoisťujúcej poisťovne. O príjmoch predstavenstiev sa nebudem zmieňovať.
Z toho istého dôvodu  racionalizácie práce a ekonomizácie procesov sa zlučujú napríklad aj automobilky. Je to v ekonomike všeobecný a nepopierateľne efektívny princíp. Hovoriť o zlepšení kvality klientskeho servisu u rozdrobeného systému poisťovní u nás  má zmysel práve pri úvahách o ekonomizácii nášho zdravotného systému cestou vytvorenia jednej inštitúcie obhospodarujúcej povinné odvody občanov. Ďalšou prekážkou pre zmysluplný klientsky servis je aj rozdrobenie informačného systému, jednotlivé poisťovne neposkytujú informácie, ktoré im  v digitálnej podobe pravidelne a podrobne hlásia poskytovatelia. Preto v centrách kde sa organizujú celospoločenské preventívne programy tieto informácie chýbajú, nefunguje spätná väzba, tieto programy nie sú dobre manažované  a nie sú úspešné. A dalo by sa pokračovať. Kategória klientsky servis v oblasti zdravotnej starostlivosti poskytovanej z povinných odvodov občanov jednoznačne hovorí v prospech vytvorenia jednej inštitúcie obhospodarujúcej tieto povinné odvody.
 
4. Vzťahy zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom
Komentár
- ja som všeobecný, obvodný, praktický lekár, teda keďže v hodnotení kategórie 4. sa experti HPI odvolávajú na vzťahy s našimi ambulanciami, musím povedať, že ich závery opäť svedčia o ich nekompetentnosti a zaujatosti. Predovšetkým v úvode  k tejto časti HPI znovu zavádza. V úvode uvádza  definíciu funkcie, ktorú plní zdravotná poisťovňa:

„ zdravotná poisťovňa plní funkciu agenta a zastupuje svojich poistencov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti“ –tak takáto funkcia zdravotnej poisťovne našťastie na Slovensku neexistuje. Je to takto v USA. Znamená to, že ak tu ochoriete alebo utrpíte úraz tak lekár, kým sa Vás čo len dotkne, tak najprv kontaktuje agenta Vašej poisťovne a opýta sa ho  v akom rozsahu Vás má ošetriť, teda v akom rozsahu je poisťovňa za Vaše ošetrenie ochotná zaplatiť. Takže napríklad ak si pri práci odseknete dva prsty tak agent poisťovne vie spočítať že ak prišitie prstenníka stojí 12 000 dolárov a prišitie ukazováka 60 000 dolárov a súčasne  ak Vaša poistka pokrýva napríklad 10 000 dolárov agent poisťovne Vám vie poradiť, že ak chcete prišiť prsteník tak musíte doplatiť 2000 dolárov a ak chcete aj ukazovák tak ešte 60 000 dolárov. Ak nie Ste romantik a máte peniaze tak vám prsty chirurg bezchybne prišije. Ak nie tak ich hodí do koša. A ošetrí Vám kýptiky.  Takúto funkciu agenta poisťovne na Slovensku nepotrebujeme, pretože nemáme súkromné zdravotné poistenie ale máme zdravotnú starostlivosť uhrádzanú v plnom rozsahu z verejných zdrojov na základe solidárnych povinných odvodov tak ako je to obvyklé v Európe. Takže sa nemusíte báť, u nás Vám prsty chirurg bez problémov prišije a ani ho nenapadne konzultovať rozsah ošetrenia s agentom Vašej zdravotnej poisťovne...
Čo sa týka rebríčka podľa vzťahov k poskytovateľom vo všeobecnej starostlivosti uvádzam toto poradie:
1.EZP, Apollo – tieto poisťovne podporujú budovanie zdravotnej starostlivosti založenej na primárnej starostlivosti a poskytujú nadštandardné platby poskytovateľom.
2 VšZP– táto poisťovňa sa veľmi zlepšila v úhradách oproti stavu aký tu bol za minulej vlády, pretrvávajú nedostatky vo financovaní primárnej starostlivosti.
3.Union – nečitateľná poisťovňa s nerozhodnou politikou voči poskytovateľom.
4. Dôvera +  je poisťovňa , u ktorej sú lekári finančne motivovaní aby menej diagnostikovali a menej liečili. Poistenec  tejto poisťovne by mal vedieť, že táto poisťovňa je jediná, ktorá platí  lekárovi za to, aby ho menej vyšetroval a predpisoval mu menej a lacnejšie lieky. Akokoľvek tento prístup môže byť finančne výhodný pre poskytovateľa, zaraďujem poisťovňu Dôvera + na posledné miesto nakoľko tento postup je neetický a v rozpore so záujmom pacienta a poslaním lekára.  

Kritériá, ktoré navrhujem doplniť na porovnanie poisťovní:

5. Schopnosť finančného manažmentu zdravotnej poisťovne využívať disponibilné zdroje v prospech poistencov:

A. Zisk -
dôležitá je tu pointa - pre súkromné zdravotné poisťovne je každá koruna vyplatená poskytovateľovi stratenou korunou. Preto nachádzajú všetky možné spôsoby, ako tú korunu nevyplatiť.
Z
isk je ukazovateľom o koľko financií je schopná poisťovňa ponížiť platby poskytovateľom a ponížiť rozsah starostlivosti poskytovanej poskytovateľmi pacientom. Čím nižší zisk tým bola korektnejšia a priateľskejšia poisťovňa voči poskytovateľom aj voči pacientom. Inak povedané tento parameter hovorí o tom nakoľko manažmenty poisťovní  uprednostňujú svoj finančný profit pred záujmami  pacientov a poskytovateľov. V súčasnosti už tvorba zisku z povinných odvodov  nebude možná, bude možná iba prevádzková réžia do výšky 3% čo predstavuje „iba“ cca 3 mld Sk ročne na prevádzku všetkých zdravotných poisťovní.
Známe zisky za rok 2006
Dôvera +   967 mil. Sk
Apollo       581 mil. Sk
VšZP         200 mil. Sk
SZP             ???

B. Manažment v nových poisťovniach – nové poisťovne ešte nemohli mať zisk ale sú pri nich známe rozdiely v manažmente poistného kmeńa a poskytovateľov pri ich vstupe na trh.
Poisťovňa UNION minula stovky miliónov  Sk na nákup poistencov. Tieto peniaze skončili  v rukách dílerov teda mimo zdravotný systém. Aby díleri zmaximalizovali svoj zisk nakupovali pre poisťovňu Union v ekonomicky slabých skupinách poistencov. Poisťovňa tak získala ekonomicky nevýhodnú skladbu poistencov. Pre zdravotníctvo to boli vyhodené peniaze, odišli mimo systém. Na druhej strane poskytovateľom ponúkla finančne nevýhodné zmluvy a preto s ňou časť poskytovateľov dodnes neuzavrela zmluvy.
Manažmentu UNION-u za tento nesystémový „manažment“ patrí mínus-mínus.

Poisťovňa EZP na to išla inak. Vyšla v ústrety poskytovateľom a dohodla s nimi nadštandardné zmluvy. Peniaze dala do systému. Poskytovatelia mali tak sami záujem aby ich poistenci boli z EZP a za zvýšené platby môžu zlepšiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Za takýto manažment tejto poisťovni patrí plus+plus.

Poradie v kategórii:
V tejto kategórii je poradie starých poisťovní 1. VšZP, 2.Apollo, 3. Dôvera+ ( nie veľmi úspešnú poisťovňu SZP neuvádzam, existencia tejto poisťovne ako druhej štátnej poisťovne pre klientov z  uniformovaných zložiek a VIP štátnych úradníkov  dnes už nemá opodstatnenie a dúfajme že v krátkej dobe skončí spojením s VšZP).
 Upozorňujem, že Dôvera + v tejto kategórii je na poslednom mieste a má  výrazné –.
Poradie nových poisťovní je: 1. EZP,  2. UNION.


6. Starostlivosť o finančne náročných pacientov – s touto starostlivosťou o chronicky chorých pacientov má najväčšie skúsenosti VšZP. Dalo by sa zjednodušene povedať- kým ste mladý a zdravý môžete si vyberať medzi súkromnými poisťovňami. Keď ste ale starý a chorý  prejdite radšej do VšZP.

CELKOVÉ ZÁVEREČNÉ HODNOTENIE:

  
Nie som inštitút ale na základe kritérií zdravého rozumu a 20 ročnej praxe predkladám slovenskej verejnosti tieto výsledky, v poradí historicky druhého porovnania zdravotných poisťovní:

1 Rebríček zdravotných poisťovní v oblasti zdravotnej starostlivosti financovanej z povinných odvodov:

1. VšZP
2. neobsadené
3. Apollo, EZP
4  Dôvera+, Union

   V budúcnosti sa predpokladá vznik pripoistenia, pravdepodobne v tomto pripoistení budú aktívne iba súkromné poisťovne, ktoré si budú na trhu konkurovať.
2.Predpokladaný rebríček súkromných zdravotných poisťovní v pripoistení v budúcnosti:

1.EZP – mladá dravá poisťovňa, ktorá má veľký potenciál poskytovať kvalitné produkty na trhu pripoistenia.

2.Apollo – seriózna súkromná poisťovňa, ktorá už dnes ponúka produkty, ktoré sú konkurencieschopné aj na trhu pripoistenia
3.Union – poisťovňa, ktorej na trhu pripoistenia možno pomôže uchytiť sa jej komerčná sestra a tiež jej zahraničný partner, jej vlastné aktivity sú zatiaľ nepresvedčivé.
4. Dôvera+ - „socialistická“ súkromná poisťovňa, ktorá sa zubami nechtami bráni a chce aj naďalej vytvárať zisk z povinných odvodov, ako keby mala smrteľnú úzkosť z toho, čo sa stane keď sa ocitne na trhu v konkurenčnom prostredí. Je možné, že táto poisťovňa, ktorá sa bojí trhu po jeho vytvorení zanikne. Ale ak sa zbaví svojho „socialistického“ nádychu možno nás v budúcnosti ešte prekvapí. Socialistický nádych znamená nezlomné presvedčenie, že zisk sa vytvára z povinných odvodov občanov.  Kapitalistický nádych je opak a je to presvedčenie, že zisk sa tvorí pri podnikaní na trhu teda v konkurenčnom prostredí.

Rating  pre HPI inštitút- štyri kategórie nekompetentne vybrané a aj nekompetentne a pseudoodborne, alebo na rovinu povedané, zavádzajúco spracované. Nevybrané a nehodnotené kritériá, ktoré sú dôležité pre porovnávanie poisťovní.
Vzhľadom k zavádzaniu skutočné pozitíva správa HPI nemá. Grafická úprava s množstvom tabuliek, ktoré prehľadne zobrazujú množstvo zbytočných parametrov. Podľa počtu tabuliek to budí dojem, že sa jedná o vedecké, veľmi erudované dielo a že sledované parametre sú dôležité. Tejto forme však chýba obsah. Napĺňa to však axiómu 4. – uvedený protagonista propagandy by sa práci HPI potešil.
Záver pre HPI:
HPI  nie je organizácia, ktorej materiály sa dajú v  zdravotníctve seriózne použiť.
Cieľom ich ratingu nie je pomôcť poistencom zorientovať sa v rozdieloch medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami. Skutočné ciele sú iné.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Jeden chodí v noci len, druhý na svitaní

Tandem Pellegrini - Fico nešliape jedným smerom.


Už ste čítali?