Ako prežiť- návod na použitie tela, nielen pre workoholika...

Autor: Peter Lipták | 27.8.2006 o 9:50 | Karma článku: 12,68 | Prečítané:  8771x

   Ruská ruleta s vlastným zdravím. Zachráňme sa pred náhlou smrťou. Kód zdravia. Tajomstvo zdravia je v zdanlivých maličkostiach.

Zaostrite na maličkosti...Zaostrite na maličkosti...Peter Lipták
 

             Prvá zastávka pri náznaku vážnejších zdravotných problémov je v ambulancii „obvoďáka", alebo, ak máme byť presní, lekára prvého kontaktu. Dokonca, sem by sme mali chodiť 1x za dva roky na preventívne prehliadky. Ja som jeden z tých „obvoďákov" a chodia k nám aj vrcholoví manažéri, novinári a hovorcovia, či úradníci, podnikatelia alebo počítačoví experti. Teda ľudia, ktorí sú svojím spôsobom „obete" svojho povolania. K ich životnému štýlu patrí veľa stresu, málo pohybu, dlhá pracovná doba a nepravidelná strava. Ľudia, pre ktorých je na prvej priečke priorít práca. Sú to nielen klasickí workholici, ktorí musia neustále pracovať, buď ani nevedia prečo, alebo svoju prácu jednoducho milujú. Ale sú to aj karieristi. Karieristi v tom slova zmysle, že si budujú kariéru a majú vypočítané termíny, podľa ktorých chcú postupovať v povolaní. K tomu sa pridáva tlak zamestnávateľov, ktorí vyžadujú maximálne výkony. Okrem toho tlak finančný, pretože každý človek chce udržať, prípadne zvýšiť životný štandard svojej rodiny. Mnohí si nabrali úvery a teraz im neostáva nič iné, len pracovať.
      Workoholici, ukážková vzorka pacientov, na zdraví ktorých sa podpisuje fakt, že zásady o tom, ako sa starať o vlastné zdravie, svoj návod na použitie, síce poznajú, ale málokedy dodržiavajú. Konečne, ako väčšina z nás? Od lekára prvého kontaktu sa očakáva, že bude svojich klientov motivovať k tomu, aby zdravie posunuli v rebríčku priorít dopredu. Čo môže pre svojich pacientov urobiť lekár a čo musia, prepáčte, musíme pre seba urobiť my sami?

      A zdravie sa prepadá v poradí dôležitosti čoraz hlbšie... A ináč to ani nebude, pokým taký človek nepochopí, že ak nebude zdravý, nepodarí sa mu splniť si to, čo chce. Že na to musí ísť s rozumom. Uvedomiť si, že donekonečna sa nedá len pracovať, že ak chce byť výkonný, musí si nechať čas aj na relaxáciu, na pohyb, na zdravé stravovanie, na pitný režim, že si má sledovať hmotnosť, obvod pásu,  poznať svoj cholesterol, cukor, tlak. Sú takí „dobrí pracanti", ktorí sa chytia do práce ráno a neskončia do večera, ale to ide  na úkor ich zdravia. Možno sa tak dá odviesť kus diela, ale hlavne sa dá ochorieť a občas na zlú životosprávu dokonca aj umrieť. Nie každý je génius, ktorý potrebuje spaľujúci životný štýl, a aj géniovia často umierajú pomerne mladí. Väčšina ľudí by mala chcieť aj podávať dobrý výkon a byť úspešnými v práci, ale  aj venovať sa  rodine a sebe. Normálne rozumný človek by mal dokázať tieto veci skĺbiť. Teda tie tri piliere nášho života- práca, rodina a hoby...

         No deň má len dvadsaťštyri hodín. Mnohí z našich pacientov  tvrdia, že im na všetko, čo by chceli stihnúť, nestačí čas. Čo im poradiť?  Že sa jednoducho musia naučiť striedať fázy výkonu s fázami odpočinku. Lebo nakoniec sa aj tak dostanú k tomu, že čím viac pracujú, tým menej urobia. Dobré je pár hodín sa tešiť z práce a potom preladiť na niečo iné, najlepšie aktívny oddych. Nerobiť do odpadnutia, ale najmenej dve hodiny pred kolapsom z vyčerpania to zaraziť a ísť si povedzme zabehať. Keď človek nemá kde, tak aspoň po schodoch hore-dolu. A že sa počas práce nesmie zabudnúť aj najesť a napiť. Lebo ak ste smädní, bolí vás hlava, ozýva sa chrbtica...

      Pitný režim? Berme ho vážne. Kladieme  veľký dôraz na dodržiavanie pitného režimu. Práve duševne pracujúci ľudia síce nezabudnú na každodenný kávový životabudič, ale že majú piť aj vodu, na to si spomenú zriedka. A už vôbec nevidia súvislosť nedostatku tekutín s boľavou chrbticou. Prečo je pitný režim taký dôležitý?  Lebo sme hlavne z vody, sedemdesiat percent z nášho tela tvorí voda. Človek, to je chémia. Od hlavy k ponožkám sme jedna permanentná chemická reakcia, pri ktorej sa miešajú enzýmy a rôzne chemické látky.  A látky, ktoré sa v nás točia, sú rozpustné vo vode. Takže ak chýba voda, chemické procesy sú zmenené, spomalené, alebo neprebiehajú. Čo s tým majú spoločné bolesti pohybového systému? Voda nachádzajúca sa v tele rozpúšťa mazivá, ktoré máme na kĺboch, šľachách, úponoch. Napríklad na hrudníku máme veľký a malý prsný sval a medzi nimi by malo byť jazierko tekutiny. Ak je však človek dehydrovaný a to jazierko tam nie je, tak to pri každom pohybe, nádychu, výdychu, drie a bolí. Človek má pocit, že ho bolí srdce. Je len vysušený, ale má pocit, že ho tak bolí srdce, že už-už umrie. Je to panická reakcia, strach čo spôsobila dehydratácia. Aj stavce sa musia mať po čom kĺzať, ak medzi nimi nie je voda, vznikajú blokády. Človek zle sedí, chrbtica sa dostane do nezvyčajnej polohy a keď je dehydrovaný, keď tam nie je „mazadlo", zablokuje sa, stuhne v nezvyčajnej polohe. Napríklad, ak je blok v krčnej chrbtici, tak ho bolí hlava.
        Dá sa zistiť, či má človek vody dosť, alebo nie? Množstvo vody v ľudskom organizme sa dá zmerať laboratórnou skúškou. Nerobí sa to bežne, lebo skúsený lekár na pacientovi vidí, či mu chýba voda. 
        Ako? Ktoré príznaky si treba všímať? Zoberiete medzi prsty riasu kože a ak sa neuvoľní, keď ju pustíte, tak je dehydrovaný, t.j. má znížený turgor, napätie kože. Alebo vidíte na jazyku, že má suché sliznice. Môže byť aj povlak na jazyku, pretože sliznice majú samočistiacu schopnosť a ak má človek málo vody, sliznica sa už nedokáže sama poumývať. Dôležitejšie je však skontrolovať suchosť pod jazykom. Lebo na jazyku môže mať sucho aj neurotik, ktorý z neurózy viac dychčí. Záleží od skúseností lekára, akým spôsobom vyhodnotí príznaky, ktoré sú viditeľné na prvý pohľad. Rozozná ich aj manželka, manžel, mama, často takého workholika, ktorý veľa pracuje a nemá čas na seba, zachraňuje práve blízky človek, ktorý vidí, čo mu chýba a dáva na neho pozor. Jedným z príznakov nedostatku vody je aj nízky tlak. Človek môže mať zrýchlený pulz, je slabý, v tvári je červený, rozohriaty, má suchú kožu. Pri dehydratácii má zhustnutú krv, čiže aj väčšiu náchylnosť na vznik krvnej zrazeniny. Preto ľuďom, najmä starým a workoholikom, ktorí málo pijú, hrozia vo zvýšenej miere cievne príhody.
        Keď teda konečne začneme brať pitný režim vážne, koľko tekutín by sme mali vypiť?     Množstvo sa riadi okolitou teplotou a objemom fyzickej aktivity, ktorú človek  urobí. Tekutina v nás umožňuje fungovať našej vnútornej klimatizácii. Voda je v nej chladiace médium, ktoré sa míňa a musíme ho priebežne dopĺňať podľa toho, do akej miery sa potrebujeme chladiť. Ak len sedíme pri počítači, máme podstatne nižšiu potrebu, ako keď bicyklujeme a dobre sa zahrejeme a tak sa aj výdatne potíme. Samozrejme chladiť sa treba viac aj vtedy, keď je vonku horúco. Zjednodušene povedané, na jeseň a v zime a vtedy, keď nič nerobíme, nám na deň vystačia dva litre vody. To je minimum potrebné na fungovanie metabolizmu a na vylučovanie škodlivých látok obličkami. V teplom počasí, pri športe, pri fyzickej námahe musíme prijímať vodu navyše na chladenie, spolu to môžu byť tri, štyri, v horúcom lete aj päť a viac litrov. Ak máte horúčku, bez dostatku tekutín vám neklesne, zbytočne budete obviňovať tabletku, že nepomohla. Človek, s teplotou sa musí vypotiť, musí piť veľa tekutín, čaju ale najlepšie vody. Ak si dáte iba tabletku tak sa správate, akoby ste prali bielizeň len v prášku. Pokým k nemu nepridáte vodu, nevyperiete nič.
      Pre niekoho môže byť zložitá aj odpoveď na otázku, čo vlastne piť. Lebo dostať do seba päť litrov tekutín - ak nejde o pivára - nie je jednoduché...
      Pod pitným režimom, samozrejme, myslíme nealkoholické nápoje. Určite je  zdravé piť aj nízkostupňové pivo v dennom množstve 0,5 litra u mužov a 0,3 litra u žien, prípadne je zdravé piť  červené víno v množstve do 1-2 deci za deň. Ale tieto doporučované množstvá nám pitný režim nezabezpečia. Čo sa týka kvality prijatých tekutín, najlepšia je čistá voda. Aj keď mladí ľudia majú v obľube rôzne presladené koly, aj keď mám pacienta diabetika, starého pána, ktorý zásadne pije len colu light. Čo mu mám povedať? Som rád, že vôbec dostane do seba nejaký objem. Chcem tým povedať, že by som nadradil objem nad druh tekutín. Aby človek dokázal vypiť päť litrov tekutín, musí ich striedať podľa chuti. Dať si aj vodu z vodovodu, aj minerálku, aj nejaký ten čaj, aj džús, aj tú kolu. Nemali by to však byť len presladené nápoje. Niektorí pacienti mi s hrdosťou oznámia, že oni stále pijú ovocný čaj. Celý deň piť len ovocný čaj, to musí byť ťažké... Okrem toho, k čajom a káve treba započítať vodu navyše, pretože sú to močopudné nápoje. Dokonca sa môže stať, že ak sa dehydrovaný človek, ktorý sa cíti slabý a dá si kávu na posilnenie, „na zvýšenie tlaku" , tak tento človek môže po jej vypití omdlieť. Káva totiž tým, že v dehydrovanom organizme, ktorý je už na hranici omdletia, spôsobí ďalšie vylúčenie tekutiny obličkami, spôsobí ďalší pokles tlaku a kolaps. Teda dehydrovaní pozor na pôžitok z kávy. Prvá pomoc a záchrana je pre Vás vypiť naraz aspoň pol litra vody.
      Aký je názor na minerálky, ktoré zadržiavajú v tele vodu? Človek, ktorý nestráca veľa potu, nepotrebuje piť minerálky. Mal by dávať prednosť naturálnym vodám, bez minerálov. Platí to tiež pre pacientov s vysokým tlakom a chorým srdcom. Na druhej strane, športovci a ťažko pracujúci musia zvýšiť príjem minerálov, ktoré zvýšenou námahou vypotili. Ináč im hrozia kŕče a zdravotné problémy z ich nedostatku. Pre nich sú minerálky vynikajúcim riešením.

      Seriózne návody na schudnutie pripomínajú, že človek neschudne, pokým nepije denne najmenej tri-štyri litre vody. Modelky tiež tvrdia, že sú štíhle aj preto, lebo sa prelievajú vodou. Prečo je pri chudnutí taká potrebná práve voda?

      To súvisí s metabolizmom, už som to spomínal. Metabolizmus sú chemické reakcie a pokým v tele nie sú rozpustené všetky látky, ktoré majú pri metabolizme spolu reagovať, tak nereagujú dostatočne a metabolizmus sa spomaľuje. A znížený metabolizmus znamená priberanie, vyšší cholesterol, triglyceridy, tuky, ohrozenie cukrovkou...

      Obezita továreň chorôb.
 Kedy už vyššia hmotnosť začína byť nielen estetický, ale aj zdravotný problém? 
Už keď pacient vstupuje do dverí ambulancie, pozorne sledujem, či od minulej návštevy nie je v páse širší. Donedávna sa presadzovalo meranie a počítanie BMI (Body Mass Index, index telesnej hmotnosti). Je to síce dobrá metóda, ale nie každý si to vie vypočítať. Stačí však odmerať si pás, aby človek videl, či už je továreň chorôb. Ak má muž v páse viac ako 94 centimetrov a žena viac ako 80 centimetrov, už je to vážny signál, že sa treba zamerať na diétny a pohybový režim a urobiť nápravu. Ak je to u muža nad 102 cm a u ženy nad 88 cm s veľkou pravdepodobnosťou už továrňou chorôb ste.  Práve na obvode pása sa prejavuje abdominálny, teda vnútrobrušný tuk. Ak ste boli niekedy na zabíjačke, tak viete, ako to vyzerá v bruchu dobre vykŕmeného prasiatka, ako sú jeho vnútorné orgány prerastené tukom. A presne tak vyzerajú aj vnútorné orgány človeka, ktorý produkty zabíjačky rád zje. Vnútrobrušný tuk je metabolicky veľmi aktívny, spôsobuje vyššiu produkciu najškodlivejších tukov, ktoré sa dostávajú do krvného obehu, ukladajú sa v cievach a stávajú sa stavebnými tehličkami vznikajúcej aterosklerózy. Keď človeka s nadváhou vidí lekár, vidí hlavne metabolické procesy, ktoré v ňom prebiehajú. Nás nezaujíma, aké číslo obleku potrebuje, ale to, že sa v ňom spustila metabolická továreň, ktorá postupne vyprodukuje upchaté cievy, hypertenziu, cukrovku, infarkt, mozgovú príhodu. Stačí na to obyčajné kritérium, akým je objem pása. Potom nasleduje druhá fáza - presvedčiť toho človeka, že to nie je sranda, ak má tuk na páse, lebo je len otázkou času, kedy sa u neho niektorá z vážnych chorôb prejaví.
     Čo poradiť? Aký je osvedčený návod na schudnutie? Som skeptický, či existujú zázračné tabletky, koktaily, náplaste... Nie, zázračné prostriedky jednoducho nie sú. Existuje iba diétny a pohybový režim. Matematika chudnutia je v rovnováhe príjmu a výdaja energie. Som za to, aby sa ľudia naučili jesť menšie porcie a častejšie a po druhé, aby po osemnástej hodine už nekonzumovali väčšie jedlo. Tu treba upozorniť predovšetkým na chladničkové typy. Samozrejme, toto platí pre ľudí, ktorí nemajú veľký energetický výdaj. Baníci a iní fyzicky pracujúci ľudia sa musia stravovať ináč. Ja doporučujem jednoduché rady: raňajky zjedz celé, na obed dve tretiny a na večeru polovičnú dávku. Na obed a na večeru sa nikdy nenajedz do sýtosti. Dopraj si niečo malé aj na desiatu a olovrant, to ti pomôže aby tvoj hlad na obed a na večeru ťa neprinútil zjesť viac ako je zdravé. Dopraj si aj druhú večeru ale najneskôr o 20.00 hod - ale tu je naozaj žiadúca predovšetkým iba hrubá vláknina a tekutiny. Rozlož teda celodenný príjem potravy na päť až šesť menších porcií.
      Výrobná linka! Predstavte si výrobnú linku - keby ste na pás hodili len dvakrát za deň veľké množstvo súčiastok, linka by nepracovala správne. Potrava, to je energia a živiny. Ak cez deň toho veľa nezjeme a na večeru si dáme dupľu, tak metabolická „linka" nášho organizmu nepracuje správne. Keď jej navyše chýba voda, potom už vôbec nepracuje dobre. Takto po čase vznikajú choroby. 
       Zloženie stravy. Čo sa týka zloženia stravy, pozor na mastné jedlá a na sekundárne mäsá, teda paštéty a salámy, ktoré sú len mäsovou esenciou zaliatou množstvom tuku. Pozor aj na tuky skryté v syroch a v mliečnych výrobkoch. Pozorne čítajte zloženie výrobkov, aj smotanové jogurty sú veľmi tučné. Aj sladkosti, okrem „zlých" jednoduchých cukrov obsahujú veľa škodlivých tukov (plnky, krémy, polevy...). Tak tie vôbec nemusíte. Dokonca ak to myslíte vážne, tak sú zakázané. Pozor aj na úpravu jedla, vyprážanie a fritovanie vydáva človeka napospas ateroskleróze. Orientujte sa radšej na chudé mäso, hydinu, ryby, morské ryby. Najlepšia je stredomorská diéta, zelenina, ovocie, olivový olej. Každý deň cca štyristo gramov zeleniny pokvapkanej  olivovým olejom v objeme 1 kávovej lyžičky. Pozor tu  sú dôležité tieto množstvá.  Národy, ktoré sa takto stravujú, sa dožívajú pri telesnom aj duševnom zdraví vysokého veku. No a samozrejme, ak to myslíme s chudnutím vážne, výdaj energie by mal byť vyšší ako príjem. Naučme sa počítať kalórie, alebo kilojouly? Je to teda takéto jednoduché.

      Hovoríme hlavne o ľuďoch so sedavým zamestnaním. Ktoré z pohybových aktivít sú pre nich najvhodnejšie?
      Odporúčam kyslíkový pohyb, nie silové tréningy. Profesionálny futbalista okrem toho, že na zápasoch kope do lopty, aj trénuje, aby mal vytrvalosť. Keď sa pacienta pýtam, či športuje, väšinou mi odpovie: áno, hrám tenis, squash alebo niečo podobné. On tým síce hovorí, ktorý šport ovláda, možno len ako-tak, možno je v ňom aj dobrý, no nehovorí nič o objeme fyzickej aktivity za týždeň. Každý človek, nielen ten, ktorý potrebuje schudnúť, by mal svojej kondícii venovať dva-trikrát do týždňa tridsať až šesťdesiat minút. Rovnomernú záťaž, beh, plávanie, bicyklovanie.
      Paradoxne však, čím viac človek pohyb potrebuje, tým ťažšie mu padne. Práve pacient s vysokou nadváhou musí mať aspoň spočiatku veľké problémy rozhýbať telo, ktoré nevládze a ktoré si roky od cvičenia odvyklo... Čím by mal začínať?
      Človek, ktorý je chorý a nevládze, by mal chodiť aspoň na prechádzky. Ale nie len tak, pomalým krokom venčiť psa a pritom pofajčievať, to určite nie. Účinná bude len prechádzka svižnejším krokom, nastúpiť na trasu okolo jazera alebo cez park a nasadiť tempo, aby šlo tiež o tréning.

      Uvádzanie do reality.
       Všeobecný praktický lekár pracuje v dvoch základných orientáciách. Po prvé, sú to akútne veci, všetky tie zápaly dýchacích ciest, problémy so srdcom, vysoký tlak, cholesterol, cukor, bolestivé stavy. No a po druhé, filtruje pacientov stále dookola, to znamená, že sa v rámci prevencie na každého z nich dôkladne pozrie - či nie je obézny, či nemá metabolický syndróm, aký vysoký má tlak, cholesterol, hladinu krvného cukru, ako to má s pohybovou aktivitou, či nie je fajčiar... To všetko sú oká toho sita. Každý človek by mal  raz za dva roky prísť na preventívnu prehliadku. Je to ako taká technická kontrola auta. Keď ho jeho lekár v dvojročných intervaloch od mladosti takto vyšetruje, pri takomto kontinuálnom pohľade jedného lekára možno odfiltrovať všetky tendencie k tomu, aby ten človek neskôr dostal infarkt alebo inú závažnú chorobu. Dnes už nehovoríme len o diagnostickej prevencii, ale aj o intervenčnej prevencii a dokonca o podpore zdravia. To znamená včas diagnostikovať ochorenie alebo rizikové faktory ochorenia- vysoký cholesterol, tlak, obezitu...ale súčasne tieto zistené odchylky, intervenovať, teda povedať tomu človeku, že by mal bezpodmienečne schudnúť, individuálne ho poučiť  o diéte a pohybovom režime... Podpora zdravia znamená nájsť už odchýlku od zdravého životného štýlu ešte u úplne zdravého človeka a včas na ňu upozorniť, získať ešte len potencionálneho pacienta pre zmenu ešte kým je úplne zdravý a cíti sa naozaj dobre. Čiže podpora zdravia je vlastne naučiť človeka používať vo svojom živote návod na použitie ľudského tela. Dnes lekárovi „obvoďákovi" nemôže stačiť, keď vie pacienta vyšetriť a diagnostikovať, ale veľmi sa dostáva do popredia to, ako sa s ním vie porozprávať, získať ho.

      Ako poslúchajú pacienti?
      No, neposlúchajú. Aspoň na prvýkrát teda málokto. Ale ak sa stretnete s fajčiarom v priebehu desiatich rokov päťkrát a päťkrát s ním ako jeho lekár prejdete plagát s telom fajčiara, ktorý mi tu visí a na ktorom jasne vidieť všetky orgány ľudského tela, ktoré fajčenie katastrofálne ničí, a poradíte mu, aby si ten plagát stiahol do počítača ako šetrič na obrazovku, možno to na prvýkrát ignoruje, možno aj druhýkrát, ale časom sa zamyslí. A keď začnete takúto intervenciu s mladým človekom okolo dvadsiatky, tak v trisiatke už možno tú cigaretu naozaj zahodí.

      Je naozaj najúčinnejšia stratégia pri presviedčaní človeka, aby konečne začal dbať o svoje zdravie, strašenie následkami?
      To nie je strašenie, skôr by som povedal, že ho uvádzam do reality. Lebo fajčenie, to nie sú len zažltnuté prsty či zuby, a nepríjemný zápach a nervozita.  Fajčenie skutočne vedie k rakovine pľúc, nosa, jazyka, maternice, prsníka. Ženám znižuje šancu otehotnieť, mužom poškodzuje spermie a spôsobuje impotenciu, podpisuje sa aj na takých diagnózach, ako je osteoporóza, sivý zákal, psoriáza, strata sluchu, žalúdočné vredy, vysoký krvný tlak, infarkty a mŕtvice, pre upchaté cievy dolných končatín kvôli ateroskleróze končatiny fajčiarov často končia amputáciami. Toto je štatistika. Toto všetko fajčenie skutočne vyvoláva, akurát len že fajčiari to tak nevnímajú. Ja hovorím, že majú takú psychickú poruchu a treba sa ich pokúšať opakovane uviesť do reality. Keby ste poznali diagnózy ľudí, ktorí s vami sedia v čakárni, tak by ste možno boli veľmi prekvapení, aké vážne choroby majú. Že ten pán vedľa má amputovanú nohu a vy ste si to nevšimli, lebo má dobrú protézu. A nohu nemá preto, lebo fajčil. A že ten ešte vedľa neho má amputované nohy dve. Žiaľbohu aj s cukrovkou fajčil. A že možno aj vy, ešte mladý fajčiar, ktorý dosiaľ poznal akurát tak prechladnutie, tam raz budete takto sedieť bez nohy, s protézou, ak to budete bagatelizovať a nahovárať si, že práve vy ste tá výnimka a že vám sa to nestane.
      Sú to vlastne všetko veci, ktoré všetci poznáme, ale nedodržiavame. Vieme, čo by sme mali sami robiť pre svoje zdravie, ale berieme to ako frázu a najradšej by sme boli, keby sa nás to netýkalo...
      To je presne ono, že to ľudia berú ako frázu. A podľa mňa úlohou lekára je hovoriť ku každému pacientovi vo svojej ambulancii tak, aby si uvedomil, že to nie sú frázy, otrepané klišé, ale pravda. Že rakovina a desiatky iných vážnych chorôb naozaj môžu byť aj jeho budúcnosťou, ak neprestane fajčiť. Že ak má chronický stres a neodbúra ho cvičením, tak sa mu postupne zvýši tlak a o desať rokov ho porazí. Že ak je obézny a stal sa továrňou chorôb, tak to naozaj vedie k tomu, že sa mu cievy upchávajú a je to len ruská ruleta, kedy sa upchajú do tej miery, že v jeho cievach naozaj vznikne infarkt. Keď konečne spojí svoj životný štýl s následkami, tak to nazývam uvedenie do reality. Lekár je na to, aby pacientovi povedal: ak vediete život, ktorý vás ohrozuje na zdraví, tak jedine vy to môžete zmeniť. Každý šofér doplní autu benzín alebo olej, ak ho na to upozorní kontrolka. Tak isto musí byť predsa zrejmé, že keď mi lekár zistí výsledky naznačujúce zhoršujúci sa zdravotný stav, tak doprajem svojmu telu to, čo potrebuje. Keď si človek konečne uvedomí, čo všetko v ňom naozaj prebieha, tak mu nerobí problém, aby sám od seba prestal fajčiť, aby si konečne kúpil bicykel, aby začal jesť zeleninu. I keď prelomiť v ňom bariéry býva občas túra na dlhé trate.

      Tajomstvo zdravia je v tom ako sa nám darí dodržiavať návod na použitie človeka, nestačí robiť len to čo môžeme, ale je treba robiť to, čo sa musí. Základný kód zdravého života je v tom či fajčíme, koľko pijeme vody, koľko sa pohybujeme, čo a ako zjeme, aký máme obvod pásu, akú máme výšku krvného cholesterolu a cukru a aký máme krvný tlak. Toto sú parametre nášho tela, ktorých hodnoty by mal každý u seba a svojich blízkych  kontrolovať a snažiť sa aby boli v požadovanom rozmedzí.  V hraniciach  zdravia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.


Už ste čítali?